Nadviazať spojenie so zahraničnými vysielačmi sa pokúsili rádioamatéri z územia našej bývalej republiky ešte medzi dvomi svetovými vojnami. V roku 1947 sa im podarilo zachytiť prvé televízne signály z Londýna a Paríža, o dva roky neskôr aj z Moskvy. Verejne sa predvádzalo televízne snímanie viackrát, na Slovensku napríklad v roku 1950 na stretnutí krátkovlnných amatérov na Sliači a v roku 1951 v aule SVŠT v Bratislave. O rok neskôr mohli záujemcovia vidieť v bratislavskom PKO snímacie zariadenie na 315 riadkov.
PRVÉ KROKY, PRVÉ ROKY
História televízneho vysielania na Slovensku je úzko spätá s
Československou televíziou /ČST/, ktorej prvé vysielanie – z pražskej
Meštianskej besedy - sa objavilo na obrazovkách 1. mája 1953.
Z vysielača od Tesly Hloubětín na Petřínskej rozhľadni sledovali diváci
signál na prijímačoch Tesla 4001 A z Tesly Strašnice, ktoré doplnili
dodávky prijímačov Leningrad T-2.
Ďalšie štúdio začalo vysielať 31. decembra 1955 z Ostravy a po ňom, 3. novembra 1956
/pri príležitosti 30. výročia rozhlasového vysielania na Slovensku/,
televízne štúdio Bratislava /6. júla 1961 sa pridalo Brno a 25.
februára 1962 Košice/.
Prvým programom bolo vystúpenie
SĽUK-u, ktorý diváci sledovali na asi 500 obrazovkách. V tom čase bol
k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórna hlásateľňa /neskôr
prebudovaná na miniatúrne štúdio 6x10 m/, v ňom dve kamery a filmový
snímač, to všetko v priestoroch vysielača na Kamzíku. Réžia prvého
programu bola v rukách J. Mazanca, pod réžiu vysielania sa podpísal J.
Rehák, kameramanov viedol E. Rožňovec, hlásateľské kreslo obsadila H.
Michalíková.
TRADÍCIA BRATISLAVSKÝCH PONDELKOV
Spočiatku sa vysielalo dvakrát týždenne – v stredu a v sobotu od 17:00.
Po roku pokusného vysielania sa s výnimkou pondelka vysielalo každý deň
a od januára 1959 každý deň /v roku 1962 pribudlo na Slovensku aj
popoludňajšie vysielanie/. Pre ilustráciu: v pondelok to boli
celoštátne koncipované programy s osobitne modifikovanou štruktúrou pre
slovenských divákov; Bratislava pripravovala v ten deň takmer celý
program. Začínal sa detským vysielaním, pokračoval športom,
aktualitami, o 19:00 polhodinovým spravodajským týždenníkom a po ňom
hlavným večerným programom - inscenáciami, ktorý dal základ populárnym
bratislavským pondelkom.
Televízia sprístupňovala diela spočiatku prenosmi z divadiel. Prvou
bola ešte v roku 1957 televízna inscenácia V. Novotného Do videnia,
Lucienne! /réžia J. Roháč, v hlavných úlohách M. Kráľovičová a E.
Romančík/; prvou pôvodnou televíznou hrou bol Príbeh Verony Tkáčovej
/P. Sever, 1958/. Úspech zaznamenali Polnoc bude o päť minút /J.
Solovič, réžia I. Teren, 1962/, Kubo /J. Hollý, réžia M. Ťapák, 1965/
a mnohé iné, kde sa formovali osobnosti televíznej réžie, herectva či
scénografie. V 70. rokoch nasledovali dramatické seriály Miesto v dome
/J. Jonáš, 1976/, Nepokojná láska /P. Gejdoš, 1979/, Jedenáste
prikázanie /J. Jonáš – I. Rusnák, 1978/, Bocianie hniezdo /podľa románu
J. Kozáka Čapí hnízdo, 1981/ v dramaturgii košického, bratislavského
a pražského štúdia, obľubu si získali cykly Svetová dráma na obrazovke
a Svetový román na obrazovke.
OŽIVENIE V ROKU 1968
Doba priniesla so sebou aj ideologické problémy, keď sa od televíznych
tvorcov vyžadovalo uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch
socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968
nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie, ktoré umožnilo nakrúcať
adaptácie diel západných autorov. Napriek tomu, že bolo čoskoro
zabrzdené, televízia mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari.
Situácia sa zdramatizovala po príchode vojsk Varšavskej zmluvy,
televízne štúdia boli obsadené a vysielanie prerušené. Nastúpila
cenzúra, televízia bola odsúdená ako prozápadná a antikomunistická,
došlo k prepúšťaniu jej zamestnancov. Ideológovia preferovali divácky
neúspešné, no režimu poplatné inscenácie historických udalostí
politického významu.
Dôležitým medzníkom bol 14. február 1970:
prvé vysielanie vo farbe v sústave SECAM z lyžiarskych Majstrovstiev
sveta v klasických disciplínach vo Vysokých Tatrách, ktoré videli
diváci v 30 krajinách sveta. V roku 1980 dosiahla farba už 73 percent
z celkového objemu vysielania. Iný významný dátum – 10. máj 1970 – patril začiatku vysielania 2. programu. Počet koncesionárov STV stúpol v tom čase z pôvodných 794 na 720.000.
DOMINUJÚCE SPRAVODAJSTVO
Rôznymi etapami vývoja prešlo aj spravodajstvo. V začiatkoch vysielania
ČST boli na Slovensku tri producentské útvary: politicko-spravodajský
program, umelecký program a program pre deti a mládež; prvý z nich sa
v roku 1963 rozčlenil na dve samostatné hlavné redakcie – HR
spravodajstva HR propagandy, v roku 1967 vzniká samostatná HR
telovýchovy a brannosti. HR politického spravodajstva a publicistiky
v Bratislave /od 1973/ zmenila názov na HR Televíznych novín. Televízne
spravodajstvo bolo priam profilujúcim prvkom televízneho programu.
Hlásateľov vystriedali reportéri, komentátori a najmä moderátori;
mnohých z nich si dodnes diváci pamätajú ako výrazné novinárske
osobnosti, spájané s každodennými neodvolateľnými termínmi 19:30, 21:15
či 21:45 – Televízne aktuality a zaujímavosti /od 1957/, Televízne
noviny /od 1958/, Ozveny dňa /1858 – 1962/, 2. vydanie TN, neskôr
Aktuality a 24 hodín vo svete /od 1981/, ale tiež s reláciami Voľná
tribúna, Za okrúhlym stolom, Haló, tu redakcia TN, Na pulze dňa,
regionálne magazíny... Základná štruktúra spravodajských relácií,
samozrejme, s divákom prispôsobovanými časmi vysielania, s inovovanými
názvami a najmä so stále novými televíznymi tvárami redaktorov
a moderátorov, pretrváva až do súčasnosti, keď je taktovka v rukách
Hlavnej redakcie spravodajstva, publicistiky a športu.
Zlatými písmenami do bohatého archívu STV sa v 70. a 80. rokoch
zapísali nielen vynikajúce umelecké diela, ale aj relácie a programy
ďalších hlavných redakcií – publicistiky a dokumentaristiky,
telovýchovy a motorizmu, vysielania pre deti a mládež, zábavných
programov, hudobných programov a ďalších, vyrábaných v bratislavskom,
košickom a banskobystrickom štúdium STV.
PRED NOVEMBROM ´89...
STV už pred Novembrom ´89 pripravila niekoľko relácií, naznačujúcich
postupujúce spoločenské zmeny. Takými boli napr. reportáže zo
Svetového festivalu mládeže v rakúskom Semmeringu v júli 1989, kde
došlo k prvému oficiálnemu kontaktu štábu ČST so slovenskými emigrantmi
v diaspóre, so zástupcami krajanských spolkov i s predstaviteľmi
Svetového kongresu Slovákov. Divákov príspevky zaujali, avšak do pozoru
postavili ostražitých „straníckych politrukov“, aj pražské vedenie
televízie. Ešte pred historickými udalosťami na Národnej triede v
Prahe vysielala STV v hlavných spravodajských reláciách reportáž
z protestného zhromaždenia študentov na bratislavskom Hviezdoslavovom
námestí. Bolo to v čase, keď v spravodajskom štúdiu STV Tatra na
Námestí SNP /dnes Ministerstvo kultúry SR/ v Štúdiu dialóg diskutovali
predstavitelia opozície a formujúcich sa nových občianskych združení –
F. Gál, V. Ondruš, J. Budaj a M. Kňažko. Po prvýkrát v tomto vysielaní
zaznela výzva na dialóg s vtedajšou mocou, ale aj požiadavka na
odstránenie vedúcej úlohy KSČ z Ústavy ČSSR.
... A PO NOVEMBRI ´89
Počas Novembra 1989 a v dňoch nasledujúcich po ňom sa potvrdila
nezastupiteľná úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22.
novembra 1989 prinášala ČST priame prenosy z Václavského námestia
v Prahe a rôzne diskusné bloky s rodiacim sa hnutím za demokraciu. Na
obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, informujúce
verejnosť objektívne a operatívne, ktoré prispeli k pádu totalitného
režimu. K zmene koncepcie ČST došlo od 4. septembra 1990,
keď federálnym kanálom zostal dovtedajší program F 1, zatiaľ čo 2.
program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Čechy
a Moravu a S 1 pre Slovensko. Po odchode vojsk Varšavskej zmluvy zostal
nevyužitý 3. kanál /dovtedy patril sovietskej televízii/, na ktorom sa
14. mája 1990 začal vysielať program OK 3 pre Čechy a Moravu a od 6. júna 1991
program TA 3 pre Slovensko. Oba programy mali modernejší a komerčnejší
štýl, čo prinieslo značný divácky úspech. Na Slovensku vysielajúca
skupina profesionálnych pracovníkov Medium 5 však pre absenciu
strategického partnera v roku 1992 svoje vysielanie prerušila
a licenciu na vysielanie vrátila /frekvencia bola neskôr pridelená
vysielateľovi na základe licencie/.
TELEVÍZIA VEREJNEJ SLUŽBY
Slovenská televízia bola zriadená Zákonom SNR o Slovenskej televízii č.
254/1991 Zb. ako prvá verejnoprávna televízia v postkomunistických
krajinách /FZ ČSFR prijalo 2. decembra 1992 Zákon č. 597/1992 Zb.
o zrušení Československej televízie a federálny program F 1 zanikol 31.
decembra 1992 spolu s ČSFR/; od 1. januára 1993
po vzniku samostatnej Slovenskej republiky vysielala STV na dvoch
vysielacích okruhoch. /Neúspešný bol pokus o rozdelenie vysielacieho
času 2. programu STV medzi prevádzkovateľa zo zákona /STV/ a súkromného
prevádzkovateľa na základe licencie podielom 50:50 percent na základe
zákona SNR z roku 1993./ Zákonom NR SR č. 16/2004 Zb. o Slovenskej
televízii je STV definovaná ako národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti;
moderné elektronické médium, schopné plnohodnotne a širokospektrálne
odrážať život demokratickej, pluralitnej spoločnosti, plniť službu
štátu: právo na seriózne a objektívne, neskreslené informácie pre
občanov a uspokojovať potreby a záujmy širokej verejnosti.
Od roku 1989 sa vo vedení STV vystriedalo viacero manažmentov, v
ktorých činnosti sa odrážal zložitý spoločenský a politický vývoj
spoločnosti. Stať sa výrazným nositeľom verejnej programovej služby
v celom rozsahu činnosti, prinášať pohotové a fundované spravodajské,
publicistické a diskusné programy, obnoviť vlastnú pôvodnú dramatickú,
dokumentárnu tvorbu, tvorbu pre deti a mládež aj zábavu, obnoviť
programovú disciplínu a pozornosť sústrediť na spokojnosť diváka pred
ukazovateľmi sledovanosti, stať sa televíziou, ktorá programy nielen
nakupuje a vysiela, ale ich aj vyrába – to sú niektoré z prioritných
úloh manažmentu nového riaditeľa STV Mgr. Štefana Nižňanského, ktorého
zvolili do funkcie 16. apríla 2008 členovia Rady Slovenskej televízie.
Z televízneho historického kalendára
01.05.1953 začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Praha
16.01.1954 prvé vystúpenie slovenského divadelného súboru v ČST /Armádne divadlo Martin/
01.01.1955 prvý prenosový voz v prevádzke
11.02.1955 prvý priamy televízny prenos /hokej, Zimný štadión Praha/
06.11.1955 začiatok výstavby televíznej veže na Kamzíku v Bratislave
31.12.1955 začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Ostrava
28.01.1956 prvý priamy prenos ČST zo zahraničia /ZOH, Cortine d´ Ampezzo/
11.03.1956 prvé Góly – body - sekundy
01.10.1956 prvé Televízne aktuality a zaujímavosti /nová etapa TV spravodajstva/
03.11.1956 začiatok vysielania Televízneho štúdia Bratislava
21.11.1956 prvý priamy prenos divadelnej hry /DPOH Bratislava, A. Kornejčuk: Krídla/
15.12.1956 prvé prevzaté divadelné predstavenie z TŠ Bratislava /A. Fedro: Dámy a husári/
15.05.1957 prvá televízna inscenácia TŠ Bratislava /V. Novotný: Do videnia, Lucienne!/
01.01.1958 prvé Televízne noviny – audiovizuálny denník ČST
02.08.1958 retranslačné spojenie Praha – Bratislava na obojstrannú výmenu programov
29.12.1958 štart „bratislavských pondelkov“ /B. Brecht: Život Galileiho/
09.12.1959 prvý TV seriál z TŠ Praha /Z. Bláha, I. Prachař, J. Dietl: Rodina Bláhová/
06.07.1961 začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Brno
25.02.1962 začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice
25.07.1962 prvá televízna inscenácia z Košíc /J. Kákoš: Vietor do tvárí/
27.08.1962 prvý program TŠ Košice v celoštátnom vysielaní /Ľ. Smrčok: Búrlivé leto/
18.01.1964 prvý priamy vstup TŠ Košice do Televíznych novín
05.04.1965 začiatok výstavby televízneho areálu Mlynská dolina v Bratislave
odovzdanie do užívania I. etapy - 25.11.1970;
II. etapa s najvyššiu 28-poschodovou budovou v republike 107,5 m nad
úrovňou terénu - 11.12.1975;
III. etapa s rozlohou najväčším štúdiom ČST 1000 m2 – 09.01.1981
29.01.1966 zriadenie Krajovej redakcie ČST Banská Bystrica
12.10.1967 základný kameň na výstavbu novej televíznej veže na Kamzíku v Bratislave
/uvedenie do prevádzky 26.06.1974; do roku 1979 boli dve televízne veže/
14.02.1970 prvý farebný televízny prenos ČST /MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách/
01.06.1971 prvá televízna inscenácia vo farbe /Klinko a Kompit kráľ/
27.09.1971 prvý ročník Medzinárodného televízneho festivalu pre deti a mládež Cena Dunaja
12.04.1973 začiatok výrobu dabingu v novom dabingovom štúdiu v Bratislave
09.05.1973 pravidelné farebné vysielanie ČST
27.08.1974 začiatok výrobu dabingu v novom dabingovom štúdiu v Banskej Bystrici
06.10.1975 prvý pôvodný TV seriál z Bratislavy /Vivat Beňovský/
02.11.1976 prvý deň otvorených dverí pre divákov v Mlynskej doline v Bratislave
02.03.1978 prenos z Bajkonuru s prvým čs. kozmonautom na palube kozmickej lode
25.11.1989 prvý priamy prenos z mítingov občanov na Námestí SNP v Bratislave za
uskutočnenie spoločensko-politických premien
18.04.1990 vláda SR schválila zmenu názvu Čs. televízia v SSR na Slovenská televízia
14.05.1990 experimentálne vysielanie na kanáli OK 3 /neskôr TA 3 – do 01.07.1992/
24.05.1991 konštituovanie de iure samostatnej STV ako nezávislej verejnoprávnej inštitúcie
23.10.1991 prvé riadne zasadnutie Rady Slovenskej televízie
01.01.1993 začiatok samostatného vysielania STV na dvoch celoštátnych okruhoch
18.12.1994 sprevádzkovanie pozemnej stanice na príjem a vysielanie signálu STV cez družice
Od roku 1990 sa v STV vystriedalo viacero ústredných/generálnych riaditeľov Slovenskej televízie. Každý nový manažment prišiel s vlastnými iniciatívami a návrhmi na - viac či menej úspešné a divákmi prijímané - zmeny v oblasti dramaturgie vysielania, jeho grafiky, skladby realizačných zložiek, technického a technologického vybavenia atď. Najnovšia výrazná zmena sa viaže k dátumu 08.08.2008 – štart vysielania Trojky. (vysielanie STV3 ukončené 30.6. 2011)